02. Katizma

Žalm 9

Oslavovať ťa budem, Pane, celým svojím srdcom * a vyrozprávam všetky tvoje diela zázračné.

V tebe sa budem tešiť a radovať, * ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší.

Veď moji nepriatelia dávajú sa na útek, * pred tvojou tvárou slabnú a hynú.

Lebo ty si sa ujal môjho súdu a rozriešil si môj spor, * zasadol si na trón ako spravodlivý sudca.

Zahriakol si pohanov a vyničil si rod bezbožný, * ich meno si vyhladil navždy, naveky.

Nepriatelia zhynuli, navždy umĺkli; * zboril si ich mestá, niet po nich ani pamiatky.

Ale Pán tróni naveky, * už si pripravil stolec sudcovský.

A spravodlivo bude súdiť svet, * podľa práva bude súdiť národy.

Pán bude utláčanému útočišťom, * príhodným útočišťom v časoch súženia.

Na teba sa spoľahnú tí, čo tvoje meno poznajú, * veď ty, Pane, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú.

Spievajte a hrajte Pánovi, čo na Sione prebýva, * ohlasujte jeho skutky medzi národmi.

Lebo on, čo pomstí krv, na nich pamätá, * nezabúda na nárek bedárov.

Zmiluj sa, Pane, nado mnou, pozri, ako ma nepriatelia sužujú, * vytrhni ma z brán ríše smrti,

aby som v bránach dcéry sionskej hlásal všetky tvoje skutky preslávne * a plesal, že si mi pomohol.

Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nastrojili, * chytila sa im vlastná noha.

Pán sa zjavil a konal súd. * Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk.

Do pekla pôjdu hriešnici, * všetci pohania, čo zabúdajú na Boha.

Lež na úbožiaka on nezabudne naveky, * ani nádej úbožiakov navždy márna nebude.

Povstaň, Pane, nech sa nevyvyšuje človek; * a národy si na súd predvolaj.

Pane, hrôzou ich zasiahni; * nech pohania pochopia, že sú iba ľuďmi.

Pane, prečo si tak ďaleko? * Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; * nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou * a lakomec sa vychvaľuje.

Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: * “Boh nezasahuje; Boha niet.”

Také sú všetky jeho myšlienky * a jeho cesty sú vždy úspešné.

Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd * a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

V srdci si takto hovorí: “Mnou nič nepohne, * ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie.”

Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; * pod jeho jazykom zločin a násilie.

Sedí na postriežke blízko osád, * nevinného zákerne zabíja.

Očami sliedi za chudákom; * ako lev v húštine číha v úkryte.

Číha, chce schvátiť bedára; * chytá ho a hádže naňho sieť.

Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci * v jeho násilných pazúroch.

V duchu si ešte hovorí: “Boh zabudol, * odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva.”

Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, * nezabúdaj na úbohých.

Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? * Ako si môže v duchu hovoriť: “Boh nezasiahne!”?

Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ * a berieš ich do svojich rúk.

Na teba sa chudák spolieha * a sirote pomáhaš.

Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; * budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

Pán je kráľom navždy, na veky vekov. * Pohania vymizli z jeho krajiny,

Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, * vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

Zastaň sa práva siroty a utláčaného, * aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.

Žalm 10

Dôverujem v Pánovi. * Akože mi môžete hovoriť: “Uleť na vrch ako vrabec!?

Lebo, hľa, hriešnici napínajú luk, šíp kladú na tetivu, * aby zákerne zasiahli ľudí statočných.

Keď sa rúcajú základy, * čože môže spravodlivý urobiť?”

Pán prebýva vo svojom svätom chráme, * Pán tróni na nebesiach.

Jeho oči hľadia na úbožiaka, * jeho zrak skúma každého človeka.

Pán skúma spravodlivého i hriešnika * a nenávidí toho, čo miluje neprávosť.

Žeravé uhlie spúšťa na hriešnikov; * oheň so sírou a spaľujúci víchor; to je ich údel.

Lebo Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť; * statoční uvidia jeho tvár.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 11

Pomôž mi, Pane, lebo niet už svätých, * stratila sa vernosť medzi ľuďmi.

Falošnými slovami sa klamú všetci navzájom, * hovoria úlisnými perami a srdce majú dvojtvárne.

Kiež Pán zničí všetky pery úlisné * a vystatovačný jazyk;

lebo hovoria: “Náš jazyk nás preslávi, * ústa sú nám zbraňou; ktože je pánom nad nami?”

“Pretože chudák biedu trie a úbožiak stoná, povstanem teda,” hovorí Pán, * “zachránim toho, ktorým opovrhujú.”

Pánove výroky sú rýdze jak striebro pretavené v ohni, bez hliny, * sedem ráz čistené.

Pane, ty nás zachováš a ochrániš * pred týmto pokolením naveky.

Navôkol chodia bezbožní * a najhorší z ľudí sa vyvyšujú.

Žalm 12

Dokedy, Pane? Stále budeš na mňa zabúdať? * Dokedy budeš predo mnou skrývať svoju tvár?

Dokedy mi bude dušu trápiť nepokoj a srdce dennodenne bôľ? * Dokedy sa nepriateľ bude vypínať nado mnou?

Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam,

aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho;“

aby tí, čo ma sužujú, * nezajasali, že som upadol.

Lenže ja dúfam v tvoje milosrdenstvo, * moje srdce sa teší z tvojej pomoci.

Budem spievať Pánovi, že ma zahŕňa dobrodeniami * a spievam menu Pána Najvyššieho. Zhliadni na mňa a vyslyš ma, Pane, Bože môj, * daj svetlo mojim očiam,

aby som v smrti nezaspal, * aby nemohol povedať môj nepriateľ: „Premohol som ho“.

Žalm 13

Blázon si v srdci hovorí: “Boha niet.” * Skazení sú a ohavnosti páchajú. Nikto z nich nerobí dobre.

Pán pozerá z neba na synov ľudských * a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

Všetci poblúdili, všetci sa skazili; * nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.

Či nezmúdrejú tí, čo páchajú neprávosť * a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb?

Nevzývajú Pána; ale ešte stŕpnu od strachu, * lebo Boh sa ujíma potomstva spravodlivých.

Vy chcete zmariť plány bedára, * lež Pán je jeho útočišťom.

Kiež príde Izraelu * spása zo Siona!

Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia, * Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 14

Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? * Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?

Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, * čo z úprimného srdca pravdu hovorí,

čo nepodvádza svojím jazykom, * nekrivdí svojmu blížnemu, ani ho nepotupuje.

Čo ničomníka nemá za nič, * ale ctí si ľudí bohabojných.

Čo nemení prísahu, * aj keď mu vyjde na škodu.

Čo nepožičiava peniaze na úrok * a proti nevinnému sa nedá podplácať.

Kto si tak počína, * ten sa nikdy neskláti.

Žalm 15

Ochráň ma, Bože, * k tebe sa utiekam.

Hovorím Pánovi: “Ty si môj Pán. * Pre mňa niet šťastia bez teba.”

Svätým a slávnym mužom v krajine * patrí moja plná priazeň.

Rozmnožujú sa útrapy tých, * čo sa ženú za cudzími bôžikmi.

Nebudem vylievať krv na ich obetu, * ani ich mená nevezmem na pery.

Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, * v tvojich rukách je môj osud.

Pripadol mi diel v kraji prekrásnom: * a je to pre mňa znamenité dedičstvo.

Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; * v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.

Pána mám vždy pred očami; * a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.

Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá * aj moje telo odpočíva v nádeji.

Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí * a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.

Ukážeš mi cestu života. * U teba je plnosť radosti, po tvojej pravici večná slasť.

Žalm 16

Vypočuj, Pane, moju spravodlivú žiadosť, * všimni si moju prosbu pokornú.

Nakloň sluch k mojej modlitbe, * čo plynie z perí úprimných.

Nech z tvojej tváre vyjde rozsudok o mne; * tvoje oči vidia, čo je správne.

Skúmaj moje srdce i v noci ma navštív, * skúšaj ma ohňom a nenájdeš vo mne neprávosť.

Moje ústa nehrešia, ako robia ľudia zvyčajne. * Podľa slov tvojich perí vyhýbam sa cestám násilníkov.

Pevne drž moje kroky na svojich chodníkoch, * aby moje nohy nezakolísali.

K tebe, Bože, volám, lebo ty ma vyslyšíš. * Nakloň ku mne sluch a vypočuj moje slová.

Ukáž svoje predivné milosrdenstvo, * ty, čo pred protivníkmi pravicou zachraňuješ dôverujúcich v teba.

Chráň ma ako zrenicu oka, skry ma v tôni svojich perutí * pred bezbožnými, čo ma sužujú.

Obkľučujú ma nepriatelia, * zatvárajú si bezcitné srdcia, ich ústa spupne hovoria.

Už pristupujú a už ma zvierajú, * očami sliedia, ako by ma na zem zrazili.

Sú ako lev pripravený na korisť, * ako levíča, čo čupí v úkryte.

Povstaň, Pane, predíď ich a zraz, * svojím mečom mi zachráň život pred bezbožným,

svojou rukou pred smrteľníkmi, Pane, * pred smrteľníkmi, ktorým sa podiel života končí na zemi.

Zo svojich zásob im naplň žalúdok, * nech sa nasýtia ich synovia a čo nezjedia, nech prenechajú svojim deťom.

Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár * a až raz vstanem zo sna, nasýtim sa pohľadom na teba.

Sláva: I teraz: