19. Katizma
Žalm 134
Chváľte meno Pánovo, * chváľte ho, služobníci Pánovi,
ktorí ste v dome Pánovom * a na nádvoriach domu nášho Boha.
Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;
veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo.
Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi.
Čokoľvek Pán chce, * urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach.
Od kraja zeme privádza oblaky, bleskami vyvoláva dážď, * zo svojich komôr vypúšťa vetry.
On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá.
Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom.
On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov:
Sehona, kráľa amorejského, * a Oga, kráľa Bášanu, a všetkých kráľov kanaánskych.
A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu.
Pane, tvoje meno trvá večne; * tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie.
Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi.
Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk.
Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia.
Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami.
Nech sú im podobní ich tvorcovia * a všetci, čo v ne veria.
Dom Izraelov, zvelebuj Pána; * dom Áronov, zvelebuj Pána.
Dom Léviho, zvelebuj Pána; * všetci bohabojní, zvelebujte Pána.
Nech je zvelebený Pán zo Siona, * čo sídli v Jeruzaleme.
Žalm 135
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Boha nad bohmi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Pána nad pánmi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On jediný koná veľké zázraky, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On múdro stvoril nebesia, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On rozprestrel zem nad vodami, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On stvoril veľké svetlá, * lebo jeho milosrdenstvo je večné:‑ slnko, aby panovalo vo dne, * lebo jeho milosrdenstvo je večné,
mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On pobil egyptských prvorodencov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On vyviedol Izraela spomedzi nich, * lebo jeho milosrdenstvo je večné;
mocnou rukou a vystretým ramenom, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On rozdelil Červené more na dve časti, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A Izraela previedol jeho stredom, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On previedol svoj ľud cez púšť, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On pobil význačných kráľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A pozabíjal mocných kráľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Sehona, kráľa amorejského, * lebo jeho milosrdenstvo je večné;
a Oga, kráľa Bášanu, * lebo jeho milosrdenstvo je večné;
a ich krajinu dal za dedičstvo, * lebo jeho milosrdenstvo je večné;
za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On pamätal na nás v našom ponížení, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A oslobodil nás od našich nepriateľov, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On dáva pokrm každému stvoreniu, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Boha nebies, * lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Žalm 136
Na brehu babylonských riek, * tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion.
Na vŕby tejto krajiny * vešali sme svoje citary.
Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy * a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť:
“Zaspievajte nám * nejaké piesne sionské!”
Akože môžeme spievať pieseň Pánovu * v cudzej krajine?
Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, * nech mi odumrie pravica.
Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, * keby som nepamätal na teba,
keby som Jeruzalem nepovýšil * za vrchol svojej radosti.
Nezabudni, Pane, synom Edomu deň Jeruzalema, * keď volali: “Zbúrajte ho, zbúrajte až po samy základy.”
Babylonská dcéra, ty ničiteľka, * blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila;
blahoslavený, * kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 137
Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, * že si vypočul slová mojich úst.
Budem ti hrať pred tvárou anjelov, * vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom.
Tvoje meno budem oslavovať, pretože si milosrdný a verný * a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia.
Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval, * a rozmnožil si vo mne odvahu.
Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme, * lebo počuli slová tvojich úst.
Budú ospevovať Pánove cesty, * lebo veľká je Pánova sláva;
vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného, * pyšného však zďaleka pozná.
Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš * a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov; zachráni ma tvoja pravica.
Pán za mňa dielo dokončí. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné; neopusť dielo svojich rúk.
Žalm 138
Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko; * ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky: * či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.
Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, * ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
Obklopuješ ma spredu i zozadu * a kladieš na mňa svoju ruku.
Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; * je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
Kam môžem ujsť pred tvojím duchom * a kam utiecť pred tvojou tvárou?
Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; * ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
I keby som si pripäl krídla zorničky * a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
ešte aj tam ma tvoja ruka povedie * a podchytí ma tvoja pravica.
Keby som si povedal: “Azda ma tma ukryje * a namiesto svetla ma zahalí noc,”
pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. * Tebe je tma ako svetlo.‑ Veď ty si stvoril moje útroby, * utkal si ma v živote mojej matky.
Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu * a ja to veľmi dobre viem.
Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, * utkávaný v hlbinách zeme.
Tvoje oči ma videli, * keď som ešte nebol stvárnený,
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, * len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky * a ich počet aký je obrovský.
Keby som ich všetky chcel porátať, * je ich viac ako zŕn piesku;
a keby som prišiel na koniec, * ešte stále som pri tebe.
Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; * vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.
Oni zlomyseľne hovoria o tebe, * márnivo sa dvíhajú nad teba.
Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, * a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?
Skrz-naskrz ich nenávidím, *stali sa mi nepriateľmi.
Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; * skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
Pozri, či nejdem bludnou cestou, * a veď ma po ceste k večnosti.
Žalm 139
Osloboď ma, Pane, od zlého človeka * a pred násilníkom ma chráň.
Veď oni zamýšľajú robiť zlo, * deň čo deň podnecujú rozbroje.
Ako had si ostria jazyky, * za perami majú jed vreteníc.
Pane, bráň ma pred rukou hriešnika a chráň ma pred násilníkom, * lebo mi zamýšľajú nohy podraziť.
Pyšní mi nastavujú osídlo; napínajú sieť z povrazov * a kladú mi pasce na cestu.
Pánovi hovorím: “Ty si môj Boh; * čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby.”
Pane, Pane, ty si moja sila a záštita; * keď bojujem, kryješ mi hlavu.
Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného, * aby sa uskutočnili jeho zámery.
Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú; * nech ich pokryje zloba vlastných perí.
Nech na nich padá žeravé uhlie; * vrhni ich do jamy,
aby už nevstali.
Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi, * násilníka stihne náhla skaza.
Viem, že Pán úbohému právo prisúdi * a chudobnému odplatí.
Len spravodliví budú tvoje meno velebiť * a statoční budú bývať u teba.
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 140
Pane, k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť, * počuj môj hlas, keď volám ku tebe.
Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
Pane, k mojim ústam postav stráž * a hliadku na okraj mojich perí.
Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, * aby bezbožne vymýšľalo výmysly s ľuďmi, čo páchajú neprávosť; ani ich pochúťky nechcem jesť.
Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá, * no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave;
nech zotrvám v modlitbe, * kým oni robia zle.
Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov, * budú počuť moje slová a uznajú, že boli mierne.
Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky, * tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia.
Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči: * k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj.
Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili, * pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť.
Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel, * ale ja nech cez ne prejdem.
Žalm 141
Nahlas volám k Pánovi, * nahlas a úpenlivo prosím Pána;
nariekam pred ním * a rozprávam mu o svojom súžení.
Ja síce klesám na duchu, * ale ty poznáš moje chodníky.
Na ceste, ktorou sa uberám, * nastavili mi osídlo.
Pozeral som sa napravo a videl som, * že sa už nik nepriznáva ku mne.
Nemám už kam sa uchýliť, * o môj život nik nestojí.
Pane, ku tebe volám a hovorím: * “Ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich.
Všimni si moju úpenlivú prosbu, * lebo som hrozne zdeptaný.
Osloboď ma od prenasledovateľov, * lebo sú mocnejší ako ja.
Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.
Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi prejavíš priazeň.”
Žalm 142
Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš.
A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou.
Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho.
Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie.
Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk.
Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem.
Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu.
Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu.
Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba.
Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham ku tebe.
Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam.
Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch.
Pre
svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti.
Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník.
Sláva: I teraz: