15. júl – Svätí mučeníci Kéryk a jeho matka Julita. Svätý apoštolom rovný a veľký knieža Vladimír, pri svätom krste nazvaný Bazil.

Svätí mučeníci Kéryk a jeho matka Julita

…

Svätý apoštolom rovný a veľký knieža Vladimír, pri svätom krste nazvaný Bazil

Meno Vladimír má slovanský pôvod a znamená „vládca“ a meno Bazil má grécky pôvod a znamená „kráľ“. Kyjevské veľkoknieža Vladimír sa narodilo okolo roku 960. Jeho otec veľkoknieža Svjatoslav (962-973) mu po smrti zanechal vládu nad Novgorodom. Jeho bratom dal pod správu: Jaropolkovi Kyjev a Olegovi Drevľaniu. S pomocou bojových jednotiek zo Škandinávie sa Vladimírovi podarilo poraziť svojich bratov a okolo roku 980 sa z neho stal neobmedzený vládca celej Rusi. Jeho moc siahala na obchodnej ceste od Baltiku po Čierne more a svoj vplyv rozšíril aj na západ. Za vojenskú podporu, ktorú poskytol byzantským cisárom Bazilovi II. a Konštantínovi VIII., požadoval za manželku ich sestru Annu, čo aj dosiahol po útoku na Cherson. V Chersone sa dal v roku 989 pokrstiť. Po svojom krste a sobáši s byzantskou princeznou začal potláčať pohanstvo a kresťanstvo povýšil za štátne náboženstvo. Pri počiatkoch kresťanstva v Rusku zohrávali rolu západné, bulharské a byzantské vplyvy. Kyjev sa stal centrom cirkevného života a bol ovplyvňovaný najmä Byzanciou. Existenciu aj západného vplyvu dosvedčujú Desjatinaja cerkov v Kyjeve, pretože cirkevné desiatky boli rozšírené na západe a čulé vzájomné výmeny vyslancov medzi Vladimírom a pápežmi, vďaka ktorým priniesli z Ríma aj viaceré relikvie. Vladimíra už od 11. storočia začali prirovnávať ku Konštantínovi Veľkému, ctili ho ako premožiteľa pohanstva, učiteľa a budovateľa chrámov. Vtedy ho začali nazývať „apoštolom rovný“. Východní Slovania mu vďačia za prijatie kresťanstva.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol