15. Katizma

Žalm 105

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, * kto všetku jeho chválu rozhlási?

Blažení sú tí, čo zachovávajú právo * a konajú spravodlivo v každý čas.

Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, * navštív nás svojou spásou,

aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, * aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu

a boli hrdí na teba * so všetkými tvojimi dedičmi.

Hrešili sme ako naši otcovia, * konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, * zabudli na tvoje veľké dobrodenia

a popudzovali ťa, * keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, * aby ukázal svoju moc.

Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; * po morskom dne ich previedol ako po púšti.

Vyslobodil ich z rúk nevraživca * a vymanil z rúk nepriateľa.

Ich utláčateľov voda zaliala, * ani jeden z nich nezostal nažive.

Až potom uverili jeho slovám * a pieseň chvály mu spievali.

No onedlho na jeho skutky zabudli * a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

Na púšti sa oddali žiadostivosti * a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

Dal im, čo si žiadali, * ba dopustil, že sa presýtili.

V tábore zanevreli na Mojžiša * a na Árona, posväteného Pánovho.

Otvorila sa zem a pohltila Dátana * a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

I vzbĺkol oheň v ich zástupe * a bezbožníkov spálili plamene.

Urobili si teľa na Horebe * a klaňali sa soche uliatej;

i zamenili svoju slávu * za podobu býka, ktorý trávu požiera.

Zabudli na Boha, svojho záchrancu, * ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

zázraky v Chámovej krajine, * v Červenom mori skutky úžasné.

Už povedal, že ich vyhubí, * keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.

On si stal v prielome pred neho, * aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, * neverili jeho slovám.

Vo svojich stanoch šomrali, * nepočúvali Pánov hlas.

Vtedy zdvihol ruku proti nim, * že ich zničí na púšti.

A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi * a že ich rozoženie do cudzích krajín.

I pridali sa k Beélfegorovi, * jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

popudzovali Boha svojou podlosťou, * až skaza na nich doľahla.

Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok * a pohroma prestala.

K dobru sa mu to pripočítalo * z pokolenia na pokolenie naveky.

Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; * Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

tak ho rozčúlili, * že nerozvážne slová vyslovil.

Nevyhubili národy, * ako im Pán bol rozkázal.

Ale zmiešali sa s pohanmi * a osvojili si ich správanie.

Uctievali sošky ich bôžikov * a tie sa im stali osídlom.

Synov a dcéry * obetovali zlým duchom.

Prelievali krv nevinnú, * krv svojich synov a dcér

obetovali modlám Kanaánu. * A zem bola poškvrnená krvou;

znečistili sa svojimi skutkami * a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, * až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

vydal ich do rúk pohanov; * vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

Nepriatelia ich trápili, * pokorili a uvrhli do svojho područia.

Častejšie ich vyslobodil; * no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

Ale on zhliadol na ich súženie, * keď počul ich náreky.

Rozpamätal sa na svoju zmluvu * a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

A vzbudil k nim súcit * u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

Zachráň nás, Pane, Bože náš, * a zhromaždí nás z krajín pohanských,

aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť * a tvojou slávou sa honosiť.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * od vekov až naveky.

A všetok ľud nech privolá: * “Staň sa. Amen.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 106

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, * ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín * od východu i západu, od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, * nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, * ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, * aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil * a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, * sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom * a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, * ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol * a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové * a rozlomil závory zo železa.

Na ceste neprávosti rozum stratili * a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil * a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich * a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, * o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori * a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove * a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, * až sa morské vlny vzdúvaIi;

priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; * duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; * boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok * a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, * a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia * a nech ho chvália v zbore starších.

Potoky na púšť premenil * a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step * pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, * z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil * i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice * a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi * a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy * pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá * a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, * ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, * ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí * a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 107

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: * budem ti spievať a hrať.

Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.

Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky.

Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Zachráň svojich najmilších; * pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.

Vo svojej svätyni Boh povedal: * “S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.”

Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske.

Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, * Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.”

Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey?

Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí.

S Bohom budeme udatní, * on našich nepriateľov pošliape.

Žalm 108

Bože, chvála moja, nemlč, * lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka.

Hovoria proti mne lživým jazykom, * zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny.

Za moju lásku broja proti mne; * ale ja sa modlím.

Zlom sa mi odplácajú za dobré * a nenávisťou za lásku.

Postav nad neho hriešnika. * Žalobca nech stojí po jeho pravici.

Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený * a jeho modlitba nech mu bude hriechom.

Jeho dní nech je čím menej * a jeho úrad nech prevezme iný.

Jeho deti nech ostanú sirotami * a vdovou jeho manželka.

Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, * nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.

Nech ho úžerník oberie o celý majetok * a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí.

Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo * a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami.

Jeho potomstvo nech vyhynie, * nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.

Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov * a hriech jeho matky nech sa nezotrie.

Pán nech ich má stále pred očami * a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme.

Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka * a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť.

Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; * nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho.

Preklínanie si obliekal sťa odev, * nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej.

Nech mu je šatou, ktorou sa odeje, * a pásom, ktorým sa vždy opáše.

Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú * a zle hovoria proti mne.

Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, * veď tvoje milosrdenstvo je láskavé;

zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný * a moje srdce je vo mne ranené.

Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, * striasajú ma ako kobylku.

Od pôstu sa mi podlamujú kolená, * a telo mi chradne bez oleja.

Som im už len na posmech; * keď ma vidia, potriasajú hlavou.

Pomôž mi, Pane, Bože môj, * zachráň ma podľa svojho milosrdenstva.

Nech poznajú, že to tvoja ruka, * že si to ty, Pane, urobil.

Oni nech preklínajú, * ty však žehnaj;

nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, * a tvoj služobník nech sa raduje.

Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, * a potupa nech ich zahalí ako plášť.

Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, * budem ho chváliť uprostred zástupov,

lebo on stojí po pravom boku chudáka, * aby ho zachránil pred jeho sudcami.

Sláva: I teraz:

Back to top button