14. Katizma

Žalm 101

Pane, vyslyš moju modlitbu * a moje volanie nech dôjde ku tebe.

Neskrývaj svoju tvár predo mnou; * v deň môjho súženia nakloň ku mne svoj sluch.

Kedykoľvek ťa budem vzývať, * čím skôr ma vypočuj.

Lebo moje dni sa tratia ako dym * a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, * takže zabúdam jesť svoj chlieb.

Od samého náreku * som iba kosť a koža.

Som ako pelikán na púšti, * ako kuvik uprostred zrúcanín.

Nemôžem spať * a som ako osamelý vrabec na streche.

Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, * preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

Veď popol jedávam ako chlieb * a nápoj miešam so slzami;

to pre tvoj hnev a výčitky, * lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, * a ja schnem sťa tráva.

Ale ty, Pane, trváš večne * a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, * aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas.

Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene * a ľútostia nad jeho troskami.

Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania * a tvojej slávy všetci zemskí králi;

lebo Pán vystaví Sion * a zjaví sa vo svojej sláve.

Zhliadne na modlitbu núdznych * a nepohrdne ich prosbami.

Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce * a obnovený ľud oslávi Pána.

Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne * a z nebies pozerá na zem;

čuje nárek zajatých * a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

aby na Sione hlásali meno Pánovo * a v Jeruzaleme jeho slávu,

keď sa tam zídu vospolok národy * a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

Cestou mi sily podlomil * a skrátil moje dni.

Hovorím: „Bože môj, neber ma v polovici mojich dní; * tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

Na začiatku si stvoril zem, * aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

Ony sa pominú, ale ty zostaneš; * rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

Ale ty ostávaš vždy ten istý * a tvoje roky sú bez konca.

Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí * a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému.

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy;

on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;

on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným.

Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky.

Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne.

Nevyčíta nám ustavične naše chyby, * ani sa nehnevá naveky.

Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach.

Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet.

Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa.

No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja

a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.

Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová a plníte jeho príkazy.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy-nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy

a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište.

Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 104

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, * rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

Spievajte mu a hrajte, * rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

Jeho svätým menom sa honoste; * nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

Hľadajte Pána a jeho moc, * hľadajte vždy jeho tvár.

Pamätajte na divy, čo učinil, * na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, * synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

On, Pán, je náš Boh; * jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

Večne pamätá na svoju zmluvu, * na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, * na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

Jakubovi to stanovil za zákon, * Izraelovi za zmluvu večitú,

keď povedal: “Tebe dám kanaánsku krajinu * ako váš podiel dedičný.”

Keď ich bolo ešte neveľa, * iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

a od kmeňa prechodili ku kmeňu, * z jedného kráľovstva k inému národu,

nedovolil, aby im ľudia krivdili; * i kráľov karhal kvôli nim:

“Netýkajte sa mojich pomazaných, * neubližujte mojim prorokom.”

Hlad privolal na krajinu * a poničil všetku zásobu chleba.

Pred nimi poslal muža, * Jozefa, ktorého predali za otroka.

Putami jeho nohy zovreli * a jeho šiju železom;

no potom došlo na jeho slová, * Pán dokázal jeho nevinnosť.

Vyslobodil ho posol kráľovský, * prepustil ho vládca národov;

ustanovil ho za Pána svojho domu * a za správcu všetkého svojho majetku,

aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle * a jeho starcov učil múdrosti.

I prišiel Izrael do Egypta * a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.

Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil * a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.

Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud * a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.

Poslal svojho sluhu Mojžiša * a Árona, ktorého si vyvolil.

A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia * a zázraky v Chámovej krajine.

Zoslal temnoty a zahalil ich, * lež oni sa jeho slovám spriečili.

Ich vody na krv premenil * a pozabíjal ich ryby.

Ich krajina sa zahemžila žabami, * vnikli až do paláca kráľovho.

Rozkázal a prileteli roje múch, * všetky končiny zaplavili komáre.

Namiesto dažďa im zoslal kamenec, * žeravý oheň do ich krajiny.

A zbil im révu i figovník, * dolámal stromy na ich území.

Rozkázal a prileteli kobylky, * nespočetné množstvo sarančí.

Zožrali všetku zeleň v krajine, * zožrali všetku zemskú úrodu.

A pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny všetkej ich mužnej sily.

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom * a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.

I zaradoval sa Egypt, že už odišli, * lebo strach z nich naň doľahol.

Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, * a oheň, aby im svietil za noci.

Keď požiadali, zoslal im prepelice * a sýtil ich chlebom z neba.

Otvoril skalu a voda vytryskla, * po púšti tiekla sťa rieka.

Lebo pamätal na slová svojho záväzku, * ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

Vyviedol teda svoj ľud v radosti, * vyvolených svojich s plesaním.

A odovzdal im krajiny pohanov * i zaujali majetky národov,

aby zachovávali jeho predpisy * a jeho zákon plnili.

Sláva: I teraz: