10. august – Svätý mučeník a archidiakon Vavrinec. Svätý hieromučeník Sixtus II., rímsky pápež. Svätý mučeník a diakon Felicissimus.

Svätý mučeník a archidiakon Vavrinec

Svätý hieromučeník Sixtus II., rímsky pápež

V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou pripomínajú mučeníka diakona Vavrinca, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na rímskeho biskupa a mučeníka Sixta II. Meno tohto svätca má grécky pôvod a znamená „jemný“. Dnešný mučeník ako nástupca Štefana I. na pápežskom stolci uvoľnil napätý vzťah, ktorý vznikol medzi jeho predchodcom a biskupmi v severnej Afrike a Malej Ázii kvôli problému platnosti krstov, ktoré udelili heretici. Po tom, čo sa vyostrilo prenasledovanie kresťanov za cisára Valeriána a druhý edikt nariaďoval popravu každého cirkevného predstaviteľa, 6. augusta 258 Sixta počas slávenia bohoslužby v Katakombách svätého Kalixta spoločne s jeho štyrmi diakonmi zatkli a na mieste sťali. V ten istý deň popravili ďalších dvoch diakonov, Felicissima a Agapita. O niekoľko dní neskôr popravili aj svätého Vavrinca. Svätého Sixta pochovali v katakombách svätého Kalixta. V 6. storočí zmenili meno chrámu svätej Crescentiany na chrám svätého Sixta a uložili tam pápežove pozostatky. Po vybudovaní nového chrámu svätého Sixta na rímskom pahorku Quirinal, pápež Benedikt XIII. obnovil pôvodný chrám. Obľubu svätého Sixta u ľudí dokazuje početné množstvo jeho vyobrazení na zlatých pohároch, mozaikách, freskách a plastikách v Ríme, Ravene, vo francúzskom Reims a nemeckom Vreden, často spoločne so svätým Vavrincom. Od Sixta sa zachoval frangment listu adresovaný Dionýzovi z Alexandrie. Zaoberá sa platnosťou krstu. Aj požehnávanie prvého hrozna je spojené so Sixtovým menom.

Svätý mučeník a diakon Felicissimus

V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou pripomínajú mučeníka diakona Vavrinca, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na jeho spoločníka v utrpení, diakona Felicissima. Meno tohto svätca má latinský pôvod a znamená „najšťastnejší“. Felicissimus bol spoločne s Vavrincom a Agapitom diakonom u pápeža Sixta II. V roku 258 ich v Ríme umučili a pochovali v katakombách Pretextáta na Via Apia. V latinskej cirkvi sa pripomínajú od 4. storočia spoločne so svätým Sixtom 6. augusta. Na ich hrob dal pápež svätý Damazus I. (366-384) vyhotoviť epigram. Objaviť sa ho podarilo v roku 1927. V 9. storočí pápež Gregor IV. (827-844) daroval pozostatky diakona Felicissima, benediktínskemu opátovi Gozbaldovi z nemeckého Niederalteich pre jeho chrám v Isarhofene.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol

Back to top button