10. zač. Mk 2, 23 – 3, 5; Učeníci trhajú klasy v sobotu; Predkladané chleby; Vyschnutá ruka.

V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: “Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?” On im odvetil: “Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?” I povedal im: “Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.” Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. Tu povedal človekovi s vyschnutou rukou: “Staň si do prostriedku!” A tamtých sa opýtal: “Slobodno v sobotu robiť dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?” Ale oni mlčali. S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človekovi: “Vystri ruku!” On ju vystrel a ruka mu ozdravela.