07. október – Svätí mučeníci Sergej a Bakchus. Svätý mučeník Polychronius, presbyter.

Svätí mučeníci Sergej a Bakchus

Meno Sergej má latinský pôvod a znamená „sluha“ a meno Bakchus má grécky pôvod a znamená „kričať“. Sergej a Bakchus boli podľa legendami opradenej správy v službách cisára Maximiiána. Pracovali vo vojenskej škole a vynikali odvahou. Oboch povýšili na notárov cisárskeho dvora. Počiatočná priazeň sa zakrátko premenila na nenávisť, keď sa cisár dozvedel, že sú kresťanmi. Nasledovalo mučenie, ktorému Bakchus podľahol. Sergeja sťali. Stalo sa tak v roku 290 v sýrskom meste Rasaph. V roku 431 vybudoval miestny biskup chrám zasvätený dnešným svätcom. Cisár Justinián premenoval mesto na Sergiopolis a zasvätil im chrámy v Konštantínopole a v Acre. V Ríme sa nachádzajú tri chrámy Sergeja a Bakcha. V jednom z nich sú aj relikvie, dovezené zo Sýrie počas križiackych výprav. Časť z nich sa v roku 1354 za cisára Karola IV. dostala do Prahy. Relikvie Sergeja a Bakchusa možno nájsť aj vo Francúzsku v Paríži, Chartres a Angers.

Svätý mučeník Polychronius, presbyter

Meno Polychronius má grécky pôvod a znamená „vytrvalý“. Svätec uctievaný najmä na Cypre žil v 4. storočí. Podľa diela Panegyrikon od mníšskeho spisovateľa Neofyta Enkleista z 12. storočia, presbyter Polychronius zomrel s desiatimi spoločníkmi rukami Ariánov. Grécke menológium spomína, že bol kňazom cirkvi v Nicei. Ešte ako lektor sa stal v meste známy svojou nábožnosťou a divotvornosťou. Po Koncile v Nicei v roku 325 sa stal diakonom a neskôr aj kňazom. Odvážne bojoval proti Ariánom. Po smrti cisára Konštantína Veľkého ho za cisára Konštancia vraj pri oltári po premenení prebodli Ariáni tak, že sa jeho krv zmiešala s Eucharistiou. O úcte aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol