Tatranský národný park

V máji roku 2017 sa začala cesta za opisom nového druhu huby pre vedu z územia TANAP-u. Nenápadná belavá, akoby poprášená, rôsolovitá huba rastúca v malých zhlukoch z ležiaceho mŕtveho kmeňa tisu obyčajného (Taxus baccata) sa na už prvý pohľad voľným okom, ale aj neskôr pri skúmaní pod mikroskopom, javila neštandardne. Do roku 2024 sa našla iba v TANAP-e, v pralesoch oblasti Sivého vrchu, Liptovských Tatier a Vysokých Tatier, preto dostala vedecké meno Cerinomyces tatrensis. Okrem tisu bola zaznamenaná aj na borovici horskej (Pinus mugo). Táto nejedlá huba rastie najmä na jar a začiatkom leta (máj, jún, júl). Po dlhých rokoch práce na opise morfológie plodníc, mikroskopických znakov, jej ekológie a zrealizovaní DNA analýz, bol v roku 2024 článok publikovaný vo vedeckom časopise Fungal systematics and evolution (FUSE). Autormi opisu sú Adam Polhorský, Maroš Peiger a Pavol Tomka.

 

 

Správe TANAP-u sa dnes podarilo odchytiť dve jelenice a jedno jelienča, ktoré si navykli navštevovať intravilán Tatranskej Lomnice. Dôvodom, prečo sa jedince so zmeneným správaním rozhodli jej pracovníci presunúť na iné miesto, bola predovšetkým bezpečnosť domácich obyvateľov i návštevníkov Vysokých Tatier.

Dňa 25. 08. 2024 bol na www.lesmedium.sk uverejnený článok „TÝŽDŇOVKA: Urbárnici z Bobrovca dostali ďalšiu ranu. Potomkom však nechcú odovzdať bezcenný lesný majetok.“ V reakcii naň Správa TANAP-u s úmyslom doplniť informácie uvádza:

Tak ako je uvedené v spomínanom článku „začalo sa to 14. mája 2014. Veterná smršť Žofia poškodila porasty obhospodarované Urbárskym pozemkovým spoločenstvom (UPS) Bobrovec“. Po tejto udalosti v roku 2016 prvostupňový orgán štátnej správy ochrany prírody  začal správne konanie vo veci vydania rozhodnutia na zabezpečenie ochrany chránených druhov rastlín a živočíchov a ich biotopov v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 29. 02. 2016 obmedzil obhospodarovateľa v lesohospodárskych činnostiach, aby nevykonával ťažbu v porastoch, uvedených v tomto predbežnom opatrení.

Voči tomuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení UPS Bobrovec prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Juraja Lukáča podalo dňa 21. 03. 2016 v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny a Správneho poriadku odvolanie.

Následné správne konanie, ktorého začiatok možno datovať od roku 2016, prebiehalo až doteraz. Počas priebehu správneho konania boli vykonané zo strany orgánov štátnej správy ďalšie úkony v rámci správneho konania, voči ktorým sa odvolalo UPS Bobrovec. Dňa 31. 07. 2024 vydal Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodnutie o odvolaní, ktorým odvolanie UPS Bobrovec voči rozhodnutiu č. OU-LM-OSZP-2023/000484-091 zo dňa 16. 03. 2023 zamieta a rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odboru starostlivosti o životné prostredie potvrdzuje.

Vyššie uvedeným chceme poukázať na skutočnosť, že ide o priebehom zdĺhavé správne konanie. V nadväznosti na vyššie uvedené chceme poukázať aj na jeden z odstavcov článku, kde sa uvádza: „Očakávali sme, že po zmene vlády bude tá súčasná hájiť vlastnícke práva a národné záujmy, ale napriek tomu, že sa bol na stav lesných porastov v našom urbári dvakrát osobne pozrieť štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Filip Kuffa, s ktorým som navyše niekoľkokrát o tomto probléme telefonicky hovoril, boli tu aj úradníci z ministerstva životného prostredia a nový riaditeľ Správy TANAP-u Peter Olexa, nezmenilo sa vôbec nič.“

K tejto veci chceme poznamenať, že Správa TANAP-u ako odborná organizácie ochrany prírody a krajiny a ani súčasné vedenie Správy TANAP-u nemalo v tomto štádiu na prebiehajúce správne konanie žiaden vplyv. O vydaní rozhodnutia o odvolaní sa Správa TANAP-u dozvedela dňa 05. 08. 2024, keď nám bolo doručené na vedomie.

V roku 2024 UPS Bobrovec žiadalo o spracovanie náhodnej ťažby dvoma ohláseniami. V oboch prípadoch bol zo strany Správy TANAP-u daný súhlas, či už súhlasným stanoviskom k porastom v treťom stupni na území TANAP-u, alebo súhlasom v prvom a druhom stupni ochrany. Správa TANAP-u sa v rámci týchto ohlásení nevyjadrila len k jednému porastu, a to z dôvodu, že pre predmetný porast bolo v tom čase vedené už vyššie spomenuté správne konanie o zákaze pre obhospodarovateľa UPS Bobrovec. Mimo týchto žiadostí nebola Správe TANAP-u a jej súčasnému vedeniu adresovaná žiadna iná požiadavka od UPS Bobrovec a ani žiadna požiadavka ohľadom konania, ktoré prebiehalo od roku 2016.

Súčasné vedenie Správy TANAP-u sa snaží v maximálnej možnej miere vychádzať v ústrety súkromným vlastníkom lesa na území Tatranského národného parku.

Privítali sme jednu krásnu mladú slečnu, ktorá sa volá Kyra. Rozhodnutie darovať šteniatko Správe TANAP-u sa zrodilo spontánne, na základe dobrých vzťahov a korektnej spolupráce medzi našim parkom a už spomínaným klubom chovateľov tohto plemena.

Tatranský durič je plemeno menšieho vzrastu a schválené bolo 14. júna 2016.  Vyznačuje sa inteligenciou, temperamentom s dobrou ovládateľnosťou, vyrovnanou povahou, bez známok agresivity alebo bojazlivosti voči okoliu. Voči ľudom je priateľské, napriek tomu je to pes náruživý pri práci a odvážny. Má vynikajúci čuch a orientáciu v teréne. Jelenia červeň, to je odtieň farby, ktorá krásne vynikne na krátkej srsti aj v prípade tejto fenky.

Kyra už má nového pána. Stal sa ním náš kolega, profesionálny strážca, Jozef Pilát. Skúsenosti s výchovou psov už má a nad rozhodnutím osvojiť si Kyru neváhal ani minútu. Pôjde do dobrých rúk a do rodinného domu s výbehom. Postupne z nej určite bude verná spoločníčka strážcu na potulkách prírodou. Veď posúďte sami podľa fotiek, či si padli do oka od začiatku.

Na asfaltovej ceste, ktorá spája Tatranskú Polianku a Sliezsky dom, došlo v lete minulého roku k zosuvu pôdy, následkom čoho bola poškodená časť spomínanej komunikácie.

Polovica šírky cesty ostala nenarušená, avšak riziko ďalšieho zosuvu a poškodzovania ďalších častí je stále veľké. Správa TANAP-u uskutočnila všetky administratívne kroky, aby mohol byť úsek cesty za Velickým mostom opravený. Na prvom mieste sú vždy bezpečnosť a zdravie návštevníkov národného parku. V tomto prípade je toto spojenie dôležité aj pre zásobovanie horského hotela, podstatnejší je však prístup pre Horskú záchrannú službu, ktorá sa tak v prípade zásahu vie rýchlo dostať až hore do Velickej doliny. V neposlednom rade cesta slúži turistom, cyklistom, psičkárom či rodinám na prechádzke s kočíkom. Oprava je preto mimoriadne dôležitá, lebo cestu využíva široké spektrum verejnosti.

Práce na oprave komunikácie začnú 22. júla 2024. Cesta bude v úseku od Velického mosta po Sliezsky dom úplne uzavretá denne od 6. do 18. hodiny. Uzávera platí pre všetkých, ktorí by chceli cestu využiť, teda aj peších turistov, cyklistov, alebo osoby v sprievode zvieraťa. Toto obmedzenie  sa nedotkne turistických značených chodníkov. Zelená značka z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom a žltá značka od Velického mosta po rázcestie pod Suchým vrchom ostávajú otvorené v plnom rozsahu.

Prírodné živly sú nevyspytateľné a menia krajinu okolo nás. Príroda ukázala svoju silu aj v prípade cesty na Sliezsky dom. Keďže v Tatrách môže prísť prvý sneh už koncom augusta, je teraz potrebné využiť letné mesiace na jej opravu, aby opäť slúžila verejnosti. Prosíme preto návštevníkov tejto lokality o trpezlivosť a porozumenie. Veríme, že stavebné práce budú prebiehať plynule a v druhej polovici augusta bude cesta prejazdná. Miesto stavebných prác, ako aj obmedzenia budú riadne označené tabuľami, ktoré je žiaduce rešpektovať z dôvodu ochrany zdravia a života osôb.

Náhly silný dážď a krúpy včera narušili svah nad červeným značkovaným chodníkom, ktorý vedie z obce Ždiar do Širokého sedla. Chodník ostal po zosuve úplne zasypaný bahnom, kameňmi, ale i strhnutými stromami. Na uvedenom úseku sa v tom čase nachádzali turisti. Žiaľ dva ľudské životy vyhasli v dôsledku tečúcej lavíny, ktorá sa sformovala z bahna a kameňov. Masa ich úplne zasypala. Niekoľko ďalších osôb ostalo odrezaných od chodníka a zostup do bezpečia pre nich nebol možný. Na pomoc im okrem Horskej záchrannej služby a vrtuľníkovej zdravotnej záchrannej služby okamžite vyrazili aj pilčíci z obce Ždiar, dobrovoľní hasiči a dobrovoľní horskí záchranári. Práve vďaka rýchlemu a efektívnemu konaniu pilčíkov, ktorí dobre poznajú túto lokalitu sa podarilo ľudí dostať na miesto, odkiaľ bolo možné ich evakuovať. Pilčíci taktiež pomohli uvoľniť v hustom poraste plochu pre manipuláciu pod vrtuľníkom, a umožnili tak evakuáciu uviaznutých osôb. Ďakujeme všetkým záchranným zložkám, ktoré na mieste zasiahli a poskytli turistom okamžitú pomoc. Išlo o mimoriadne náročný zásah, ktorý vyžadoval aj vysokú mieru odvahy a nasadenia.

Prístrešok, ako aj celá lokalita, kde došlo k bahennej lavíne sú pod vplyvom rozvodneného potoka, nánosu pôdy a bahna a aj strhnutých stromov zničené. Turistický značený chodník v Monkovej doline (červená značka ) od Hotela Magura po Kopské sedlo a v Doline Bieleho potoka (zelená značka) zo Strednice po ráscestie Monková dolina – pod Ptošovskými turňami sú z dôvodu veľkého poškodenia nepriechodné a do odvolania uzavreté!

Tento úsek chodníka sa nachádzajú na súkromných pozemkov v urbári obcí Ždiar a Spišská Belá. Dôkladná obhliadka lokality bude možná, až keď opadne zvýšený stav vody, ktorá zatopila aj prístup do doliny. Správa TANAP-u bude situáciu sledovať a hneď, keď to bude možné vykoná kontrolu miery poškodenia.

Príroda život dáva a niekedy, žiaľ, aj berie. Želáme skoré uzdravenie zraneným a hlavne veľa síl, aby ich táto skúsenosť neodradila od ich ďalších ciest.

Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodinám a blízkym obetí dnešnej mimoriadne tragickej udalosti v Monkovej doline.

Počas uplynulého víkendu absolvovali strážcovia Správy TANAP-u a ich kolegovia z poľského Tatrzańskiego Parku Narodowego spoločnú službu. V rámci tejto akcie si slovenskí a poľskí strážcovia posvietili na lokality Mengusovské sedlo, Hladké sedlo, Liptovské múry a sedlo Závory. Počas služby skontrolovali viac ako sedemdesiat osôb. V závislosti od závažnosti porušenia udelili aj pokuty. Tie celkovo dosiahli výšku 200 eur. Pokuty padali najmä za pohyb mimo turistických značených chodníkov, ale našli sa aj takí odvážlivci, ktorí napriek zákazu vo vysokohorskom prostredí bivakovali. „Je smutné, že väčšina návštevníkov, ktorí sa dopustia porušenia pravidiel parku, to robí vedome, ba dokonca zámerne. Stačí prejsť za hranice k susedom do Poľska, kde je miera porušovania nižšia takmer o 100 percent. Taktiež vo svete som sa s takým porušovaním nestretol,“ uviedol vedúci oddelenia strážnej služby Róbert Javorský. Porušovateľmi pravidiel návštevného poriadku boli prevažne Poliaci a Česi. Spoločné akcie strážcov budú pokračovať počas celej letnej sezóny. Ich cieľom je dosiahnuť jednotný stav v dodržiavaní pravidiel národných parkov na oboch stranách Tatier. Do služieb sa zapojili aj lesníci Správy TANAP-u z ochranných obvodov Podbanské, Vyšné Hágy a Tatranská Javorina.

V dňoch 3. a 4. júla 2024 vykonala Horská záchranná služba v spolupráci so Správou TANAP-u úpravu evakuačnej trasy z Lomnického štítu. V rámci stavebných a technických prác boli odstránené pôvodné reťaze v úseku medzi Mojžišovým prameňom a vrcholom štítu. Reťaze nepredstavovali bezpečný istiaci prvok v tomto type terénu. Navádzali na výstup najmä osoby, ktoré neboli spôsobilé na pohyb v horolezeckom teréne, nevedeli sa v ňom orientovať a spoľahli sa výlučne na pomoc reťazí. Po úprave je úsek zabezpečený lezeckými istiacimi prvkami. Zároveň týmto apelujeme na osoby vstupujúce do horolezeckého terénu na území TANAP-u, že podľa platného návštevného poriadku sú povinné mať absolvovaný lezecký kurz a preukázať sa dokladom o jeho absolvovaní v prípade kontroly. Toto pravidlo vylučuje z horolezeckého terénu osoby, ktoré nevedia používať istiacu techniku a pomôcky a svojím konaním ohrozujú seba a ostatných. Spomínaný úsek na Lomnický štít je terén s lezeckou obtiažnosťou stupeň II. Všetky podrobné informácie o pravidlách pre horolezectvo sú uvedené na stránke www.tanap.sk. Správajme sa v horách zodpovedne a ohľaduplne, dbajme na vlastnú bezpečnosť, ale i na bezpečnosť ostatných.

O druhovú pestrosť rýb a udržanie ich počtu vo vodných tokoch na našom kompetenčnom území sa starajú pracovníci Strediska starostlivosti o genofond rýb vo Východnej, a že je to namáhavá a zodpovedná práca nemôže nik pochybovať. O rybky je potrebné sa starať denne. Aby práca prinášala reálne výsledky aj v praxi, nemôžu pracovníci strediska poľaviť vo svojom úsilí počas celého roka. V zimných mesiacoch, najmä v decembri okolo Vianoc sa liahnu malé rybky. Tieto sa následne odchovajú v stredisku vo Východnej. Koncom mája majú rybky už pol roka. To je vhodné obdobie na ich vypustenie do horských bystrín. Podstatný faktor pre prežitie je aj ich samostatnosť. „Je dôležité aby si rybky v čase vypúšťania vedeli už sami zadovážiť potravu. Zároveň je ale lepšie vypúšťať ich do potokov a riek v čase, keď sú ešte malé a nie sú príliš zdomácnené s prostredím, v ktorom vyrástli. Vypúšťanie veľkých rýb by mohlo znamenať, že sú už zvyknuté na prísun potravy od nás a nebudú sa o seba vedieť postarať. Takto je vyššia pravdepodobnosť, že sa lepšie adaptujú na nové prostredie,“ vysvetľuje vedúci strediska Peter Kriššák.

Horské bystriny zarybňujú každý rok hneď, ako sa roztopí sneh v týchto oblastiach. Je to väčšinou od začiatku júna až do začiatku júla. Pstruh potočný obľubuje chladné vody, a preto mu voda s teplotou päť až sedem stupňov neprekáža, práve naopak, rýchlo si zvykne a v takých podmienkach prosperuje. Premietnuté do čísel je to viac ako dvetisíc najazdených kilometrov, kým zarybnia celé kompetenčné územie TANAP-u, vypustia sedem až osem centimetrové rybky, počas jedného dňa na rôznych miestach putuje až pätnásťtisíc rýb do horských vodných tokov a päťtisíc rýb do rieky Váh. V horských oblastiach sa zarybňuje pstruhom potočným, do Váhu sa púšťajú lipne.

„Každoročné zarybňovanie hrá podstatnú úlohu pre udržanie zdravej populácie rýb. Je dôležité, aby sa spolu v jednej rieky vyskytovali malé aj veľké ryby. Tohto roku sa nám podarilo pri zarybňovaní v revíri obce Ždiar odsledovať minuloročné ryby vo veľkosti pätnásť až dvadsať centimetrov. To sú pozitívne výsledky našej práce,“ zhodnotil Kriššák.

Vo voľnej prírode je prirodzené, že ryby majú aj svojich nepriateľov v podobe predátorov, ktoré ich lovia. V prípade malých rybiek sú najväčšou hrozbou rybolovné a brodivé vtáky, najmä volavky, bociany a kormorány. Väčšie ryby sa zase stávajú potravou pre vydry, ktorým sa u nás darí práve vďaka dostatku obživy. Je to prirodzený potravinový reťazec, práve preto je pre udržanie rovnováhy v prírode dôležité, aby sa vodné toky v národnom parku pravidelne zarybňovali. Útočiskom a skrýšou pre ryby sú najmä prekryté miesta na potokoch a riekach, ktoré vznikajú pod spadnutými stromami, prípade pod kaskádami, ktoré sa v minulosti budovali. Položením hrubšieho pňa stromu naprieč potokom vznikla skrýša pre ryby. Takéto kaskády nepredstavujú pre ryby prekážku pri plávaní hore prúdom, stačí silnejší dážď a ryby poľahky preskočia peň stromu a dostanú sa vyššie do prúdu. Vďaka kaskádam majú však väčšiu šancu skryť sa pred predátormi a prežiť. Ryby sú súčasťou pestrej a vzácnej biodiverzity Tatier, zaslúžia si našu ochranu a pozornosť. Veď práve ony sú dôvodom, aby sme naše rieky mohli nazývať živými.

V Bielovodskej doline si po štvorročnej prestávke opäť zasvišťali kosy. Svoju šikovnosť v kosení klasickými kosami si otestovali súťažiaci zo Slovenska, Českej republiky, Poľska i Ukrajiny.