Aktivity Turistického oddielu ŠK Štrba

Pochočová rozlúčka so zimou
Po zime, ktorá bola v nižších polohách skúpa na sneh a neumožnila nám uskutočniť plánované bežkárske podujatia, sme sa rozhodli definitívne odložiť lyže, bežky, skialpy aj snowboardy a zahájiť tohtoročnú pešiu turistickú sezónu. Keďže sme na tento termín nemali v pláne žiadne organizované podujatie, ako rozbeh sme si zvolili výstup na Veľký Choč.
Mnohí z nás už na tomto vrchole stáli, no nie vždy sa podarí vychutnať si krásy, ktoré ponúka. Veľký Choč v Chočských vrchoch je právom považovaný za jedno z najkrajších rozhľadových miest na Slovensku. Z jeho vrcholu je nádherný výhľad na Západné a Nízke Tatry, Malú a Veľkú Fatru, Oravské Beskydy a Liptovskú Maru. No treba mať šťastie, aby sa hora neponorila do hustej hmly, čo sa tu stáva pomerne často. Osobne som tu bol štyrikrát, ale len dvakrát som mal šťastie na výhľad.
Veľký Choč je dostupný z viacerých smerov – z Lúčok, Ružomberka, Vyšného Kubína či Valaskej Dubovej. Práve posledné menované miesto sme si zvolili ako východisko našej túry. Auto sme zaparkovali na parkovisku pri futbalovom ihrisku a pár minút po deviatej sme vyrazili na trasu. Výstup viedol po modrej turistickej značke na Strednú poľanu (1 248 m n. m.), odkiaľ sme pokračovali po letnom výstupovom chodníku po zelenej značke až na samotný vrchol vo výške 1 611 m n. m.
Na vrchole sme stáli presne na poludnie. Slnečné a jasné počasie nám umožnilo vychutnať si panoramatické výhľady do všetkých svetových strán. Po spoločnej vrcholovej fotografii a občerstvení sme zostúpili späť do Valaskej Dubovej po zimnej výstupovej trase. Celý výstup a zostup nám trval 5 hodín, počas ktorých sme prešli približne 10 km a prekonali 942 výškových metrov.
Foto č. 1 – Veľký Chod – jedno z najkrajších rozhľadových miest na Slovensku.

Po stopách partizánov
27. apríla 2025 sa uskutočnilo plánované turistické podujatie – výstup na Ohnište (1 533 m n. m.) v Nízkych Tatrách. Trasa začínala pri Stanišovskej jaskyni a viedla po žltej turistickej značke Stanišovskou dolinou, cez Stanišovské sedlo až na Brtkovicu, kde sme sa napojili na zelenú značku. Ďalej sme pokračovali k partizánskemu pozorovaciemu bunkru a vystúpili na vrchol Slemä (1 514 m n. m.).
Toto miesto má aj historický význam. Počas totalitného režimu komunistami povolené masové turistické podujatia mládeže sa mohli organizovať iba na „ideologicky vhodných“ miestach. Jedným z takýchto povolených bol práve Výstup mládeže na Slemä, keďže počas Slovenského národného povstania (SNP) tu havarovalo lietadlo s partizánmi. Dodnes sú na mieste zvyšky lietadla a pamätník padlým.
Z vrcholu Slemä sme pokračovali cez Michalovské sedlo až na samotné Ohnište – nádherný vápencový vrchol, ktorý je známy najmä svojím impozantným 20-metrovým skalným oknom. Vďaka výbornému počasiu sme si mohli vychutnať panoramatické výhľady na hrebeň Nízkych Tatier s dominantami ako Ďumbier a Chopok.

Foto č. 6 – Výstup na Ohnište absolvovali turisti za príjemného počasia.

Turisti hľadali vyhasnuté sopky

Druhý májový víkend sa štrbskí turisti vybrali trochu južnejšie za krásami Cerovej vrchoviny a Volovských vrchov. Prvý deň putovania im spríjemnila prehliadka Fiľakovského hradu, ktorý okrem obnovenej expozície ponúka aj návštevu tajomného podzemia. Potom už na každého čakala nádherná krajina zaliata slnkom a dobrou náladou. Výstup na Hajnácky hrad nebol namáhavý, ale nájdete tu len nepatrné zvyšky múrov či vysekané schodište v hradnej skale.

Ďalším turistickým míľnikom bol Pohanský hrad, ktorý je tiež výtvorom niekdajšej sopečnej činnosti a pomedzi stromy vyčnievajú aj tridsať metrov vysoké čadičové skaliská. Je to vlastne vrch v Cerovej vrchovine, kde sa v staroveku rozprestieralo obranné hradisko. Celá oblasť je pozoruhodná rozmanitosťou prírodnej scenérie a dubových lesov. Deň sa pomaly chýlil k večeru a nádherný západ slnka už olizoval Soví hrad. Aj pre túto ďalšiu prírodnú pamiatku v Cerovej vrchovine je charakteristický sopečný komín, a tak sa liezlo až na samý vrch, odkiaľ bol nielen prekrásny výhľad, ale črtali sa tu aj zvyšky stredovekej cisterny, dvora, strážnice a hradných múrov. A to by bolo na jeden deň putovania akurát dosť. Už len nájsť nejaký nocľah a oddýchnuť si pred ďalšou túrou.

Druhý deň nebol taký mnohoraký ako prvý. Cieľom boli Volovské vrchy a druhý najvyšší vrch – 1293 metrov vysoké Skalisko. Aj keď prevýšenie bolo 913 metrov, z Čučmy sa po napadanom lístí stúpalo pohodlne. Cez riedke stromy presvitalo slnko, turistom nechýbala dobrá nálada a cesta rýchlo ubiehala. Veľkou výhodou týchto neznámych miest je to, že tu nestretnete takmer nikoho a konečne môžete zažiť ozajstnú oázu pokoja. Potom už len rýchly výstup na Skalisko, kde vietor skúšal svoju silu , zostup do chaty Volovec a tou istou cestou naspäť. Tak skončilo ďalšie nádherné putovanie štrbských turistov.

Foto č. 3 – Fiľakovský hrad.

Súľovské skaly – turistický zážitok z TOP 10 Slovenska
Na záver mája, konkrétne 25. 5. 2025, si turisti naplánovali nádherné podujatie do jednej z najkrajších prírodných lokalít Slovenska – Súľovských skál. Tie sú súčasťou pohoria Strážovské vrchy a patria do 5. stupňa ochrany prírody. Práve do tohto turistického raja sme sa v nedeľu vydali.
Z parkoviska v obci Súľov-Hradná sme sa po zelenej turistickej značke vydali smerom na Súľovský hrad. Hoci chodník strmo stúpal, stúpanie nám spríjemňovali viaceré odbočky na vyhliadky, z ktorých sme len tušili, aká nádhera nás ešte len čaká. Samozrejme, neustále sa fotilo – veď kto by si nechcel zvečniť takúto scenériu?
S každým krokom sa pred nami otvárali nové vyhliadky s ešte pôsobivejšími pohľadmi na skalné útvary Súľovských skál. Po približne hodine a pol sme dorazili na Súľovský hrad. Miesto malo neopakovateľné čaro a tajomnú atmosféru. Výhľady z vrcholu boli jednoducho úchvatné. V tej chvíli sa zdalo, že krajší pohľad už ani nemôže existovať – a možno to aj bola pravda. Súľovské skaly sú jednoznačne jednou z TOP destinácií Slovenska.
Z hradu sme pokračovali po zelenej značke na Lúku pod hradom, kde sme sa napojili na červenú turistickú značku. Tá nás viedla cez dve nádherné vyhliadky – Štefánikovu a vyhliadku Opásaná – až do sedla pod Roháčom. Odtiaľ sme odbočili na žltú turistickú značku smerom k Šarkanej diere, ktorá je jedným z najzaujímavejších skalných útvarov tejto oblasti.
Žltá značka nás následne viedla popri okraji lesa späť k parkovisku v Súľov-Hradnej. V teplom počasí nám les poskytol príjemný tieň. Pred odchodom sme si ešte dopriali neskorý obed a zaslúženú kávu v miestnej kolibe.
Kto ešte v Súľovských skalách nebol, mal by si tento turistický okruh rozhodne zaradiť do svojich plánov. Tento výlet právom patrí do TOP 10 turistických trás na Slovensku – zážitok z prírody, histórie, výhľadov a atmosféry je jednoducho nezabudnuteľný.

Foto č. 4 – Súľovské skaly patria k najkrajším prírodným lokalitám Slovenska.
Foto č. 5 – Šarkania diera je zaujímavým skalným útvarom.

Mgr. Valéria Ovšáková
Pavel Šerfel
Turistický oddiel ŠK Štrba

Príspevok Aktivity Turistického oddielu ŠK Štrba zobrazený najskôr Obec Štrba.