Na nábreží Hrona odhalili bustu najvýznamnejšej lesníckej osobnosti Jozefovi Dekretovi Matejovie

 

Nádherné prostredie na nábreží Hrona od minulého piatka krášli busta jednej z najvýraznejších osobností histórie slovenského lesníctva, ako aj Dekrétova lavička. Z krásneho diela sa tešia nielen Brezňania, Horehronci, ale aj Slováci žijúci v zahraničí.

 

BREZNO. V Brezne si uctili pamiatku významnej osobnosti.

 

J. D. Matejovie svojou prácou zanechal nezmazateľnú stopu v našej histórii

V deň 250. výročia narodenia jednej z najvýznamnejších osobností slovenského lesníctva sa v Brezne konalo slávnostné podujatie. Na nábreží Hrona za účasti splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Alexandra Daška z Čierneho Balogu, zástupcov mesta, starostov z obcí Čierny Balog, Valaská, Podbrezová, mestských poslancov, prednostu Okresného úradu v Brezne, zástupcov Lesov SR, obyvateľov a ďalších hostí odhalili bustu J. D. Matejovie, ktorý svojou prácou a oddanosťou zanechal nezmazateľnú stopu v našej histórii. Slobodné kráľovské mesto Brezno zohralo v živote lesníckeho velikána významnú úlohu. Už po narodení 12. júla 1774 ho pokrstili u piaristov, pretože v jeho rodisku Dobroči (dnes Čierny Balog) vtedy ešte nebola založená rímskokatolícka farnosť. V roku 1780 rodičia poslali 6-ročného Jozefa do štvorročnej ľudovej školy piaristov v Brezne. Po jej ukončení pokračoval vo vzdelávaní ďalšími štyrmi triedami v tamojšej humanitnej škole (nižšie gymnázium), ktoré ukončil v roku 1787 s titulom „humanior“. Túto skutočnosť pripomína pamätná tabuľa z roku 1966 na priečelí budovy niekdajšieho piaristického kláštora a gymnázia.

Na projekte sa dohodli Pavol Datko s primátorom Tomášom Abelom

Iniciátorom pamätníka bol rodák z Čierneho Balogu Pavol Datko, ktorý dlhé roky žil v Kanade, ale opäť sa vrátil do svojho rodiska. Projekt ešte pred tromi rokmi dohodol spoločne s primátorom Tomášom Abelom, ktorý bol nápadu od samotného začiatku naklonený: „Som veľmi rád, že sa to podarilo. Pre mňa, aj pre mladšie generácie, je osobnosť J. D. Matejovie veľmi inšpiratívna. Nezaoberal sa len samotným lesníctvom, bol aj priekopníkom v spôsoboch hospodárenia. Myslím, že určite by nám mal čo povedať na to, čo sa deje v našich lesoch a poskytol aj dobrú radu. Pripomíname si rozmer, ktorý nám zanechal, a to je ochrana našich lesov pre budúcnosť.“ Financovanie diela zabezpečili Lesy mesta Brezno, Pavol Datko a Slováci žijúci v zahraničí.

Samotné dielo zrealizoval tím umelcov

Návrh a realizáciu pamätníka zrealizoval miestny projektant Milan Macuľa. Ako povedal, treba si ctiť naše korene,

osobnosti, na ktorých príklade dokážeme ilustrovať našu bohatú minulosť. „Samotný koncept sme zostavili tak, že J. D. Matejovie je otočený smerom na Čierny Balog nielen preto, aby sa naň pozeral, ale aj Balog na neho, aby v tejto interakcii sa podarilo zlepšiť stav slovenských lesov, ktorý je momentálne v zložitej situácii. Pri buste sa nachádza aj Dekrétova lavička, aby sme sa stihli v dnešnom uponáhľanom čase zastaviť, sadnúť si a rozmýšľať, pretože je to čoraz viac potrebnejšie.“

Samotný hlinený model spracovala Zuzana Budzíková, ten potom putoval k Martinovi Palovi, ktorý ho odlial, veľký vklad do diela vložil umelecký kováč Ján Gubčo. Pre zaujímavosť, lavička váži 250 kg a busta 150 kg. Okolie spríjemnila výsadbou Silvia Vránska a zelenú plochu pomohli vylepšiť Technické služby.

Slávnosť zapadla do mozaiky podujatí tzv. Dekrétovho roku

Pri potulkách po svete sa Pavol Datko stretol s tým, že J. D. Matejovie je viac poznaný v zahraničí ako na Slovensku. Projekt sa podaril, z čoho má nesmiernu radosť: „Teším sa, máme sa čím hrdiť. Môžem vás ubezpečiť, že zahraniční Slováci sa tiež tešia, buďme hrdí, zdvíhajme lesnícku osobnosť z popola, lebo sa mi zdá, že u nás stále nie je docenený. Ďakujem najmä pánovi primátorovi, Milanovi Macuľovi, celému tímu umelcov, že sme sa mohli stretnúť a osláviť doteraz na Slovensku čiastočne zakopaného veľkého človeka.“

Za veľmi krásny, moderný pamätník ho považuje aj Július Burkovský, historik, autor kníh o J. D. Matejovie, ostatne napísal publikáciu Život zasvätený lesu. „Umiestnený je vo veľmi peknom prostredí. Za takéto stvárnenie, všetkým, ktorí priložili ruku k dielu, patrí hlboká vďaka. Konečne sa po dlhšom období začína dvíhať povedomie o tejto lesníckej osobnosti. Stretnutie zapadlo do mozaiky podujatí tzv. Dekrétovho roku, za ktorý bol tento rok vyhlásený.“

Milú slávnosť spevom a hrou na fujare spríjemnil Ondrej Paciga.

MONIKA DOLŇANOVÁ