Oslavujeme 150. výročie založenia hasičského zboru ( + FOTO)

Slávnostným prijatím členov DHZ Kremnica a ich hostí na pôde kremnickej radnice sa dnes popoludní začali dvojdňové oslavy 150. výročia založenia hasičského zboru v našom meste. Ako v slávnostnom príhovore konštatoval primátor Martin Novodomec,  je to výnimočné výročie ako pre hasičov,  tak aj pre Kremnicu, keďže mesto a jeho hasičský zbor patrili, patria a vždy budú patriť nerozlučne k sebe."Pohľad do histórie nám mnohokrát ukázal, že iba v pevnom  zväzku sa dá  čeliť požiarom a prírodným katastrofám a ochrániť tak životy a majetky našich obyvateľov. Zatiaľ čo pre mesto boli naši hasiči vždy symbolom pokoja a ochrany pre nás všetkých, mesto zas držalo za tých 150 rokov záštitu nad tým, aby mohol hasičský zbor fungovať v optimálnych podmienkach," dodal s tým, že túto spoluprácu chce mesto v budúcnosti ďalej rozvíjať. V NBS – Múzeu mincí a medailí otvorili popoludní výstavu s názvom Krotenie červeného kohúta. Vystavené predmety sú od Vladimíra Považana z Prievidze,tiež z fondov múzea a vzácna historická fotografia s kremnickými hasičmi z 19. storočia je zapožičaná od Petra Mišíka. Niekoľko predmetov je aj zo zbrojnice Dobrovoľného hasičského zboru v Kremnici. Výstavu si môžete v múzeu pozrieť až do konca novembra 2024. Piatkový program pokračoval slávnostnou schôdzou DHZ a veľmi zaujímavý program nás čaká aj v sobotu. Už o ôsmej ráno sa začne slávnostným sprievodom mestom od mestského úradu až na futbalový štadión. Tam sa už budú súťažiť hasičské družstvá o Pohár primátora  a o 16.00 sa začne hasičská zábava. (KN)Foto: Svetlana Šverhová a Kveta Fajčíková  Z histórie hasičského zboru v KremniciAutor: Daniel Haas Kianička, historik NBS – Múzea mincí a medailí    História požiarov a prevencie proti nim v Kremnici do roku 1874Požiare ohrozovali ľudské sídla od nepamäti. Platí to aj pre Kremnicu, kde je najstarší požiar doložený v roku 1434. Mesto sa proti živelným pohromám usilovalo brániť. V roku 1529 prijalo prvý policajno-požiarny štatút, v ktorom sa konštatuje, že povinnosť chrániť mesto pred požiarmi majú všetci obyvatelia mesta. Mesto bolo kvôli lepšej organizácii rozdelené na jednotlivé štvrte, pričom štvrťmajstri, stojaci na ich čele, mali povinnosť dohliadať na to, aby v každom dome bolo dostatočné množstvo vody a požiarnych hákov. Problematike požiarov sa venovalo aj kremnické mestské právo kodifikované v rokoch 1530/1537. Nariadili v ňom, aby mali obyvatelia mesta pre prípad požiaru v dome alebo pred dverami dostatočné množstvo vody a pod strechou rebríky a ďalšie potrebné náradie. Nový policajno-požiarny štatút schválili predstavitelia mesta v roku 1612. Osobitnú úlohu pri ochrane mesta mali remeselnícke cechy, ktorých členom boli pridelené určité úseky hradieb a mestských štvrtí, ktoré mali chrániť pred požiarmi a v prípade ich vzniku sa podieľať na ich hasení. Napriek opatreniam postihlo mesto viacero ničivých požiarov. Počas požiaru v roku 1560 zhorelo 64 domov, ako aj farský a hradný kostol so všetkým vybavením. Obeťou požiaru v roku 1599 sa stalo 40 domov s jatkami a garbiarňami v Dolnej ulici, o život prišlo päť ľudí. Oheň zachvátil Dolnú ulicu aj v roku 1707. Najväčší požiar postihol mesto v roku 1777. Za sotva tri hodiny zničil Dolnú ulicu, námestie s farským kostolom, hrad s Kostolom sv. Kataríny a Hornú ulicu. Pri katastrofe uhorelo a zadusilo sa sedem ľudí. Škody mesta predstavovali obrovskú sumu 160 000 zlatých, banského a mincového eráru 100 000 zlatých. O desať rokov neskôr vznikol požiar v mincovni a vyhorelo pri ňom celé námestie, Dolná ulica a zástavba pod tzv. Rembízom (spolu 88 domov, zahynuli dvaja ľudia). Počas požiaru v roku 1848 vyhorel františkánsky kláštor, osem domov na námestí a strelnica na Kalvárskom vrchu. Špecifickým problémom boli požiare banských diel. V roku 1512 zhorela jedna zo šachiet na Zadnom banskom poli, v roku 1625 kremnické huty. V roku 1642 to bol veľký požiar v prednej Altermannovej šachte, ktorý vznikol v dôsledku neopatrnosti pri čistení banskej lampy. Pri nešťastí sa v bani udusilo 50 baníkov.  Výstražnú službu týkajúcu sa požiarov a iných nebezpečenstiev mali na starosti tzv. turneri (strážcovia na veľkej veži Mestského hradu) a mestskí strážnici. Podľa osobitného poriadku z roku 1699 mali po spozorovaní požiaru okamžite vyhlásiť poplach, a to cez deň údermi na zvon a vyvesením červenej zástavy v smere požiaru, cez noc mali popri zvonení aj trúbiť a vyvesiť svetelné laterny. Ich práca bola veľmi zodpovedná, v poriadku sa píše, že im „do rúk bolo zverené blaho celého mesta“.Zvlášť precízne protipožiarne opatrenia sa vykonávali počas významných návštev mesta. Bolo tomu tak aj v prípade návštevy cisára Františka Lotrinského v roku 1751. Požiarnu ochranu dostali na starosť staviteľský majster a ôsmi tesári. Na námestí pri fontáne mali byť umiestnené štyri vozy so sudmi plnými vody, ako aj požiarne háky a striekačky, v každom dome zase pod strechou 4 až 5 okovov vody. Nebezpečenstvo požiaru sa týkalo osobitne kremnickej mincovne. K protipožiarnym opatreniam v jej prevádzkach patrilo budovanie murovaných klenieb, vykladanie povál tehlami, či zriaďovanie nádrží s vodou. Po veľkom požiari, ktorý zachvátil mincovňu v roku 1787, nariadili, aby boli strechy mincových budov pokryté meďou namiesto starších šindľov a škridiel. Meďou sa postupne pokrývali aj niektoré mestské budovy, predovšetkým kostoly. Osobitný požiarny poriadok si nechala mincovňa vyhotoviť v roku 1851 (muži boli rozdelení do družstiev so sekerami, vedrami a striekačkami).Založenie a stručné dejiny Dobrovoľného hasičského zboruPo tom, ako boli v Uhorsku v roku 1872 zrušené cechy, ktoré sa v mestách významne podieľali na protipožiarnej ochrane, vznikla v krajine potreba vytvorenia osobitých hasičských spolkov. V Kremnici takýto spolok vznikol už v roku 1874, pričom jeho prvým predsedom sa stal Karol Schröder, riaditeľ gymnázia. Kremnický dobrovoľný hasičský zbor vznikol štrnásť rokov predtým, ako zakladanie takýchto zborov nariadil zákon (1888). Hasiči pôsobili pod kuratelou mesta Kremnica (podriadili mu aj turnerov, strážcov na hradnej veži). To novému zboru odovzdalo všetko staršie a zakúpilo preň aj nové technické vybavenie.Jeho najstaršie stanovy i fond na podporu postihnutých úrazmi vznikli už v roku 1875. O rok neskôr mal zbor úctyhodných 304 členov (funkcionári, podporovatelia /fyzické aj právnické osoby a firmy/, 45 lezcov, 111 pumpárov a 52 strážnikov). Od roku 1878 bol zbor kolektívnym členom Uhorského krajinského hasičského zväzu. Tri roky na to si zbor zriadil vlastnú dychovú hudbu. Finančné prostriedky získaval aj prostredníctvom organizovania ochotníckych divadiel a spoločenských zábav. V roku 1883 mesto zakúpilo pre zbor požiarny telegraf. Prvým sídlom zboru sa stal mestský pivovar.Po viacerých sťahovaniach zbor zakotvil v novovybudovanej zbrojnici v Hornej ulici, ktorú vystavali v roku 1916, a ktorej projekt vyhotovil známy architekt Ladislav Hudec z Banskej Bystrice (neskôr sa ako architekt preslávil v Šanghaji). Cvičenia zboru sa od roku 1880 uskutočňovali na Hutníckom námestí v južnej časti mesta. Do roka ich bývalo 12 – 14. Zbor pravidelne vykonával požiarne zásahy. V roku 1888 ich bolo až šesť. K najpamätnejším zásahom pred rokom 1918 patrilo hasenie banskej šachty Karol v roku 1882. Počas prvej svetovej vojny došlo k utlmeniu činnosti zboru, pravidelne sa vykonávala iba strážna služba.Po roku 1918 sa činnosť zboru opäť zintenzívnila. Jeho štruktúra a aktivity zostali v podstate nezmenené. V roku 1921 boli prijaté nové stanovy (v slovenčine sa písomnosti viedli od roku 1929), v roku 1924, v 50. roku existencie zboru, bola zakúpená nová motorová striekačka (Paula). O tri roky neskôr obnovili hasičskú dychovku a vystavali novú murovanú výcvikovú vežu. V roku 1932 zbor s výraznou finančnou podporou mesta získal autostriekačku.Najvyšší počet členov dosiahol zbor v roku 1929 (409). V nasledujúcom období však do činnosti zboru zasiahlo niekoľko negatívnych činiteľov. Najskôr to bola veľká hospodárska kríza (1929), od roku 1935 mestom zavedená hasičská dávka. K ďalšiemu  obmedzeniu aktivít došlo počas druhej svetovej vojny. V roku 1944 mal zbor už iba 166 členov. K najväčším požiarom, počas ktorých zasahoval kremnický zbor, patrili v tomto období požiare šachty Ferdinand (1933) a mestskej Štefanovej píly (1934). V rokoch 1935 a 1936 pomáhal zbor v meste pri povodniach.     Po roku 1945 došlo k opätovnému o oživeniu činnosti zbor. V roku 1947 zakúpilo mesto pre zbor novú autostriekačku, keďže pôvodnú odvlieklo na konci vojny nemecké vojsko. Od roku 1953 sa zmenilo pomenovanie zboru na Miestna jednota Československej požiarnej ochrany, ktorú administratívne usmerňoval Mestský národný výbor. Zaujímavosťou je, že v roku 1951 došlo k zrušeniu tradičnej strážnej služby na veži Mestského hradu. V tomto období sa začali v meste zakladať aj profesionálne požiarne útvary (mesto, mincovňa atď.), čo viedlo k útlmu aktivít medzi dobrovoľníkmi.Pozitívom bolo, že sa začali organizovať žiacke a dorastenecké hasičské družstvá, a že bol založený hudobný krúžok. K novému rozvoju došlo po roku 1970. Zlepšili sa podmienky pre fungovanie zboru, takisto technické vybavenie. Začala sa opätovne rozširovať členská základňa, pričom v roku 1973 dosiahol počet členov zboru číslo 191 (noví funkcionári i hasiči, z celkového počtu bolo 16 žien a 46 mladých požiarnikov). Členovia zboru sa v tomto období podieľali aj na založení Okresnej hasičskej jednoty so sídlom v Kremnici. Organizovali sa pravidelné cvičenia a uskutočňovala protipožiarna prevencia. Zbor pravidelne zasahoval pri požiaroch. V roku 1967 to bol napríklad zásah pri požiari výrobne asfaltu v Kremnici, v roku 1973 zásah pri požiari Okresného priemyselného podniku v Žiari nad Hronom. V tom istom roku sa uskutočnili aj výjazdy k 31 lesným a lúčnym požiarom.Aj po roku 1989 zostal kremnický zbor administratívne začlenený pod mestské inštitúcie (Mestský úrad). Po roku 1993 začalo na Slovensku opätovne rozkvitať dobrovoľné hasičstvo. Kremnický dobrovoľný hasičský zbor sa angažoval a angažuje aj na celoslovenskej úrovni, je členom združenia Dobrovoľnej požiarnej ochrany SR. V roku 2022 sa zbor presťahoval zo staršej zbrojnice na Langsfeldovej ulici (1979) do nových priestorov vo dvore Mestského úradu. Zbor má v súčasnosti 63 členov a v roku 2019 získal do svojej výbavy nové moderné hasičské auto. K základným aktivitám patria cvičenia, previerky, školenia, zdravotné kurzy, a to nielen v Kremnici. K nedávnym zásahom zboru patrilo hasenie cisternového auta na ceste z Kremnických Baní do Kremnice, či požiar v Novej doline. Kremnickí dobrovoľní hasiči po prizvaní zasahujú aj v iných lokalitách.V živote kremnických hasičov sú dôležité aj spoločenské udalosti a rôzne spomienkové akcie, ku ktorým patria aj súčasné oslavy 150. výročia vzniku Dobrovoľného hasičského zboru v Kremnici. Daniel Haas Kianička       

Automaticky prebrané zo zdroja: https://www.kremnica.sk/oznamy/oslavujeme-150–vyrocie-zalozenia-hasicskeho-zboru-foto-.html.