Nesúďme knihu podľa obalu

Na chodbách lyceálnej knižnice nás privíta útle žieňa Katarína Slávičková, ktorej príbehy historického Kežmarku nie sú cudzie a ku knihám, do ktorých sa písali aj naše dejiny, sa správa ako ku najväčšiemu pokladu. Čo je pre ňu ženskosť?

 

 

Katarína Slávičková pracuje v Lyceálnej knižnici v Kežmarku, najväčšej školskej historickej knižnici v strednej Európe. Lyceálna zbierka obsahuje 150-tisíc zväzkov kníh, medzi ktorými sú vzácne rukopisy, prvotlače, diela od 15. až po 20. storočie, mapy, hudobniny, grafické listy a ďalšie poklady slovenskej a európskej histórie. Knižnicu navštevujú turisti z rôznych kútov sveta a ona ich sprevádza týmito pokladmi, pripravuje výstavy a stará sa o prevádzku knižnice so všetkým, čo k tomu patrí. „Keďže je to práca s ľuďmi, tak práve tá spätná väzba, ktorú mi návštevníci dávajú, najmä deti, je to, čo ma napĺňa a teší,“ hovorí knihovníčka Slávičková.

Rada chodí do divadla, venuje sa športu a najlepším relaxom je pre ňu príroda, rodina a priatelia. „Pre mňa sú prechádzky a pobyt na čerstvom vzduchu veľmi dôležité. Je to ako keby ste si dobili baterky. Kežmarok a jeho okolie je ideálne miesto na prechádzky, môžete sa vydať akýmkoľvek smerom,“ hovorí Slávičková.

 

Úsmev nadovšetko

Ženskosť je podľa kežmarskej knihovníčky zmyselnosť a energia, ktorú každá žena vyžaruje do svojho okolia. „Každá sme iná, jedinečná a nezáleží na tom, či máme miery topmodelky alebo dokonalý drahý outfit, to, čo robí ženu ženou, má každá z nás v sebe, krásny úsmev, milé slovo a radosť zo života. Žena je krehká bytosť, ale zároveň vie byť aj veľmi silná, je nositeľkou života a matkou, ktorá drží rodinu pokope. Ak je žena šťastná, má po boku milujúceho partnera a rodinu, tak dokáže svojou pozitívnou energiou rozžiariť celé okolie. Tá nežnosť, ktorá nenechá chladného žiadneho chlapa, to je podľa mňa ženskosť,“ vysvetľuje svoj pohľad na ženskosť Slávičková. Kežmarčankám praje všetko dobré a hlavne nech si zachovajú svoju ženskosť, aby boli usmiate a vždy, keď sa to dá, pozitívne naladené.

 

Ondrej Miškovič, foto: archív Kataríny Slávičkovej